Nepochádzam priamo zo Zvolena, ale poznám ho ako vlastnú dlaň, každý kúsok z neho. Chodila som tu na strednú školu a všetok svoj voľný čas som trávila chodením po meste. Spoznávala som všetky, aj tie najtajnejšie kúty tohto krásneho mesta. Pre mňa je Zvolen jednoznačne najlepšie mesto na Slovensku. Prežila som tu krásne štyri roky svojho života a vždy sa sem rada vraciam. Zaspomínať si na staré dobré časy.
Prechádzam sa po námestí a spomínam na to všetko čo som tu zažila. Všetky tie akcie, všetkých tých chlapov s ktorými som sa práve po tomto parku prechádzala. Všetky tie sklamania a aj môj prvý najbolestivejší rozchod, ktorý som tiež zažila na tomto námestí. Ako som išla uplakaná cez celé mesto na internát. Ako som si tu zapálila svoju prvú cigaretu, prvý krát sa tu opila a na tomto mieste zároveň aj po troch rokoch prestala fajčiť a zmaturovala. Toto všetko a ešte oveľa viac som zažila vo Zvolene. Prechádzala som sa hore a dole. Každý kút mi pripomenul nejednu krásnu a zároveň vtipnú spomienku. Uvidela som Zvolenský zámok, keď mi to práve prebehlo hlavou. Sex vo Zvolene pri zámku.
Aj takáto skúsenosť patrila k mojím spomienkam na toto mesto. Boli sme spolu na internáte a už od prvého ročníka sa mi veľmi páčil, vždy sme však boli iba kamaráti a tak ma to postupne aj nejako prešlo. V štvrtom ročníku, sme sa však začali viacej zbližovať. Vyšli sme si na prechádzku, išli sme spolu na večeru až kým neprišla prvá pusa. Bolo to pekné a myslela som, že som stretla lásku na celý život. Cítila som sa úžasne. Bol to veľký romantik a tak sme si naše spoločné prvý krát chceli naplno užiť. Hľadali sme tie rôzne najromantickejšie spôsoby. Nemali sme síce toho veľa na výber, ale bolo leto a krásne počasie.
Sex v prírode Zvolena bol podľa nás vtedy najúžasnejší spôsob. Tak sme sa vybrali hľadať nejaké krásne a tiché miesta. Ďaleko sme ísť nechceli, boli totižto miesta kde bolo dosť nepríjemných návštevníkov. A tým nemyslím len zvieracích návštevníkov. Prechádzali sme sa po meste a zahľadeli sme sa na zámok. Bol krásne osvetlený, ale zároveň aj tmavý a romantický. A vtedy nás napadlo ísť ku zámku. Vedeli sme, že okolo vedie úzky a tajuplný chodník. Ľudia stade síce zvykli chodiť, ale vo večerných hodinách to tam bolo naozaj prázdne. Bola tam lavička pri strome, kde bolo ticho a dokonalá tma.
Nikto nás tam nemohol vidieť a tak sme nemali nad čím váhať a vybrali sme sa tam. Prvú pol hodinku sme iba sedeli a rozprávali a bozkávali sa. Popravde sme mali aj trochu strach. Predsa len ak niekto príde okolo a uvidí nás, nebolo by to najpríjemnejšie. Malo to byť naše prvý krát a tak sme si to chceli obaja užiť. Krásna teplá noc a nebo plné hviezd nás však nenechalo dlho v neistote a tak sme sa maximálne uvoľnili. Ani sme sa nenazdali a už sme ležali na tráve a začínali sme prechádza k intímnym partiám. Ľahli sme si blízko malého kríčku, pretože ak by sa predsa len niekto v takejto večernej hodine sem rozhodol vybrať, mali sme možnosť sa aspoň trochu skryť. Vášeň nás však veľmi rýchlo premohla a zažili sme krásne milovanie v tráve dívajúc sa na nebo plné hviezd.
Náš prvý spoločný sex vo Zvolene. Najväčšie prekvapenie bolo, keď sme začuli kroky, snažili sme sa skryť za krík. Ešte väčšie prekvapenie však nastalo, keď sme zistili, že sa ku nám blíži kamarát s priateľkou, asi mali podobné plány ako mi. Nenápadne sme zakašľali a oni sa hneď pustili do smiechu. Presne vedeli, že sme tam boli spolu a čo sme robili. Na druhý deň sme sa na tom spoločne zasmiali. A teraz po toľkých rokoch, sa tu prechádzam a spomínam a stále mám ten úsmev na tvári ako pred tým. Pretože spomínam na tie krásne chvíle, ktoré som vo Zvolene zažila a rozhodne medzi ne patrí aj sex. Hoci som tam zažila aj ťažké chvíle, musím uznať, že tých pekných bolo oveľa, ale oveľa viac.
Ešte dosť dlhú dobu som sa prechádzala po meste a spomínala. Až nastal čas vrátiť sa opäť do súčasnosti, nasadnúť do auta a vybrať sa domov. Čo bolo, to bolo, človek to už nemôže vrátiť späť, akokoľvek veľmi by to chcel. Jedine čo môže, je na to spomínať a nikdy nezabudnúť, ale podstatné je nezabudnúť aj žiť ďalej. Pretože život rozhodne ďalej ide. A hoci už vo Zvolene nie som, časť mojej duše tam je a aj bude navždy.
